nsinfo.org

Oliverov boj s vlastnou pohodlnosťou a lenivosťou sa začal.

Oliver sa prebudil do nového rána. Celú noc sa prehadzoval, pretože jeho mozog pracoval na plné obrátky a nedovolil mu zaspať. Až nadránom mu spánok zastrel tvár a Oliver sa tak dočkal niekoľkých hodín osviežujúceho spánku.

Dar číslo jedna

Prozreteľnosť dala Oliverovi dar v podobe prebudenia, keď mu na pomoc mu poslala obyčajné tričko. Oliver si uvedomoval, že jeho boj so starými zvykmi bude ťažký. Už zo skúsenosti vedel, že sa veľmi ľahko povie, ale ťažko spraví. Nadšenie vyprchá a ostane len ťažká nevábna drina, boj so sebou samým a svojim pohodlím. A najhoršie zo všetkého bude zmeniť svoju dennú rutinu.

Zvyk – železná košeľa

Na dennej rutine je najhoršie to, že si človek ani neuvedomuje, aká je zhubná. Oliver mal zvyk si hneď po príchode domov zapnúť televízor. Zo začiatku ho to ani tak neťahalo, ale postupom času ho tá magická skrinka čoraz viac opantávala. Oliver v práci vyvíjal značnú mozgovú aktivitu a tak bolo pre neho podvedome príjemné si nechať na chvíľku televízorom "vymyť mozog." Zhubným bolo to, že si to neuvedomoval a že táto "chvíľka" často trvala dlho do noci.

Televízor, zlodej života

To ho prirodzene okrádalo o čas a myšlienkový potenciál, ktorý mohol venovať Národnosocialickému boju, do ktorého sa tak zázračne znovu prebudil. V jeho vnútri sa odohrával boj, ktorý Oliver ešte stále často prehrával. Aj keď sa mu do hlavy dostala nejaká neodbytná myšlienka a hlodala, Oliver ju často vedome zabil tým, že si zapol televízor. Jeho ospravedlnením bolo, že si najskôr trochu oddýchne pozeraním nejakého priblblého seriálu a potom sa bude venovať myšlienke, ktorá mu nechcela dať pokoja. Tento scenár sa mu nikdy nepodarilo naplniť. Najväčším problémom bolo vôbec vypnúť televízor, pretože po seriáli nasledoval film, po ňom ďalší a potom už bol čas ísť spať. A ak sa mu aj nejakým zázrakom televízor predsa len podarilo vypnúť, Oliverov mozog bol v takom otrasnom stave, že nebol schopný žiadnej zmysluplnej aktivity, alebo kreatívnej činnosti. Oliver statočne bojoval a z dlhodobého hľadiska by tento boj s televízorom pravdepodobne krôčik po krôčiku vyhral. Na to však nebol čas a tak Prozreteľnosť musela zasiahnuť aj po druhýkrát.

Dar číslo dva

Vedľajším produktom pozerania televízie bolo to, že Oliverov mozog doslova mäkol a začal zabúdať. A tak jedného dňa Oliver zabudol zaplatiť faktúru za káblovú televíziu. Káblový operátor zase zabudol poslať upomienku a tak mu jedného krásneho dňa televíziu jednoducho vypol.

Horor začína

Zrazu zistil, že bez televízora, má obrovské more voľného času.

Nič netušiaci Oliver prišiel z práce domov a naučeným pohybom siahol po diaľkovom ovládači. Stlačil tlačidlo a namiesto farebných obrázkov sa na obrazovke zobrazilo len zrnenie. Oliver sa zarazil, ale najskôr si pomyslel, že je problém v kábli a tak dôkladne prekontroloval, či sú všetky kontakty v poriadku a či kábel nie je náhodou vytiahnutý. Na jeho sklamanie, všetko bolo bez chyby a tak, chtiac-nechtiac, vytočil číslo zákazníckej linky. Hlas na druhom konci telefónu mu oznámil, že nezaplatil faktúru a televízor mu zapnú do piatich dní od pripísania peňazí na ich účet.

Oliver zložil telefón a doslova spanikáril. Zrazu ostal sám. Jeho verný spoločník, ktorý mu tak rád vymýval mozog ho zradil a Oliver ostal sám so sebou a svojimi myšlienkami. Už sa nedalo len tak pasívne hodiť na gauč a nechať iných, nech ho bavia a zamestnávajú jeho mozog. Ten, vycítiac svoju šancu, začal znova dobiedzať a televízorom dlhodobo potláčané myšlienky znova začali vyskakovať a biť sa o jeho pozornosť.

"Chudák" Oliver, nevediac kam z konopí bol naozaj zúfalý. Už si zvykol na tú sladkú mozgovú nečinnosť pred televízorom a zrazu situácia od neho očakávala, aby sa sám aktívne zapojil a vyvinul nejakú mozgovú činnosť. Oliver sa teda rozhodol. Siahol do knižnice a vybral si knihu, ktorú sa už tak dlho chystal prečítať. Nie je dôležité o čom bola, ale faktom je, že ju prečítal na jeden hlt. Prikovaný na gauči hltal riadky a jeho predstavivosť pracovala naplno. A ani nepotreboval televízor, ktorý by mu ukazoval, ako má svet vlastne vyzerať, Oliver si ho začal tvoriť sám. A jeho mozog to ocenil.

Čas a aktivita

Tak to išlo niekoľko dní. Oliver zrazu zistil, že bez televízora, má obrovské more voľného času. Samozrejme, celý čas sa čítať nedalo a tak Oliver začal rozmýšľať, čo s tým. Zapísal sa na večerný kurz cudzieho jazyka a začal behávať. To všetko malo pozitívny vplyv na silu jeho vôle a posilňovalo jeho mozog. Každá spravená domáca úloha, alebo odbehnutý okruh znamenali jedno malé víťazstvo nad jeho lenivosťou a túžbou po pohodlí. Telo a mozog si začali pomaličky zvykať na to, že odchodom z práce sa život nekončí, práve naopak - treba sa vybičovať k ešte väčšej aktivite.

Televízor stále nefungoval a Oliver začal počúvať viac hudby. A to nielen NS hudby, ktorú už počúval cez slúchadlá v práci. Kdesi vyhrabal CD-čká s vážnou hudbou a zistil, že tá mu pomáha rozmýšľať a rozvíja jeho kreativitu. Najskôr sa na tom smial, ale uvedomil si, že jej komplexnosť a množstvo použitých hudobných nástrojov núti mozog viac rozmýšľať a tým sa vlastne posilňuje. Zistil, že mozog je v podstate ako sval - čím viac ho človek posilňuje, tým je viac výkonný.

Démon sa vracia

Keď mu operátor znova obnovil káblovú televíziu, Oliver to vnímal ako malé nešťastie. Znova si do svojho sveta pustil démona, ktorý ho lákal na sladké ničnerobenie a pasivitu. Jeho jediným šťastím bolo, že nová rutina sa mu ako tak začala dostávať do tela a udržovala ho v aktivite. A vždy, keď mu televízor zamával a pozval ho k sladkému sledovaniu sveta cez obrazovku, si Oliver predstavil samého seba ako zombie, ktorý tupo civí pred seba. Neschopný vlastného myslenia a nekriticky prijímajúceho to, čo mu naservírovali iní. Táto predstava ho vždy natoľko znechutila, že odolať tomuto vábeniu bolo čoraz jednoduchšie a jednoduchšie.