nsinfo.org

Na to, aby bol efektívnejší sa Oliver rozhodol si kúpiť zápisník.

Zápisník

Zmena, cez ktorú v posledných týždňoch Oliver prešiel, sa pomaly začala prejavovať aj na jeho aktivite. Niektoré myšlienky, ktoré ho napadli sa mu už podarilo zrealizovať a podarilo sa mu obnoviť aj jeho nečinnosťou spretrhané linky s jeho dovtedy aktívnymi kamarátmi. Jeho mozog, sa akoby snažil dohnať zameškané. Začal pracovať na plné obrátky a Oliver čoskoro zistil, že si už všetky svoje nápady nestíha pamätať.

Kam s nápadmi a ako ich uchovať

Uvedomil si, že ak si chce zachovať a hlavne zvýšiť svoju efektivitu, bude musieť pristúpiť k projektovému riadeniu alebo metóde GTD. Základom týchto metód je písomné podchytenie všetkých myšlienok, čo ako nedôležitých a ich následný rozvoj. Oliver sa teda rozhodol, že si zadováži zápisník, ktorý bude slúžiť výhradne na tieto účely a ktorý po jeho zapísaní spáli.

Oklam samého seba

Rozhodovanie bolo ľahké. Oliver sa rozhodol, že do zápisníka zainvestuje väčšiu sumu peňazí a to aj napriek tomu, že by mu obyčajný zošit poslúžil rovnako. Išlo mu hlavne o pocit motivácie. Vedel, že ak za neho zaplatí vyššiu sumu, tak ho to prinúti zápisník používať, pretože mu bude ľúto vyhodiť toľko peňazí len tak.

Výberu samotného zápisníka venoval dosť času, pretože hľadal taký, ktorý by na neho dýchal inšpiráciou a jednoducho sa pri ňom cítil kreatívne. Nakoniec sa rozhodol pre značkový linajkový zápisník formátu A5 s tvrdými doskami a budúcnosť ukázala, že si vybral veľmi dobre.

Rozsypané jablká

Vyjdúc z obchodu zamieril do podchodu a keď chcel z neho na druhej strane vyjsť na schodisku minul staršiu pani, ktorá zápasila s taškou s nákupom. Oliver si všimol, že sa jej taška vyšmykla a dolu schodmi sa rozkotúľali jablká. Oliver nelenil. Videl, že taška je nepoškodená a tak sa rozbehol za kotúľajúcimi sa jablkami. Za okamih ich pozbieral, podišiel k pani, zobral jej tašku z rúk a vložil do nej jablká. Keďže videl, že nákup je ťažký, tak jej tašku aspoň odniesol na druhú stranu podchodu a vyniesol ju až hore schodmi. Pani bola dosť zaskočená a po celý čas nepovedala ani slovo. Zmohla sa len na chabé ospravedlnenie, že má slabé ruky a taška sa jej vyšmykla.

"Ďakujem, ste veľmi milý," povedala nakoniec, keď jej podal tašku.

"Nie je za čo," odpovedal s úsmevom. "Viete, ja som fašista a mojou povinnosťou je, aj napriek zažitým predstavám, ľuďom pomáhať. A to nielen rečami, ale hlavne činmi." Ohromenej pani ešte poprial pekný deň a stále sa usmievajúc sa pobral svojou cestou.

Morálne poučenie

Aby si bežný človek uvedomil, že Národný socializmus nie sú opití hulákajúci skinheadi, ale inteligentní mladí ľudia, ktorí nemajú problém pomôcť iným s nákupom, alebo im uvoľniť miesto v autobuse.

Oliver mal celú cestu domov dobrý pocit. Nielenže pomohol starej panej, ale dúfal, že sa mu podarilo trošku otriasť jej svetom. Isto, bola to len bezvýznamná stará pani, ale Oliver ani trochu neľutoval, že jej pomohol a čo jej povedal. Možno má manžela, deti, vnúčatá, alebo kamarátky, ktorým túto príhodu určite rozpovie a tí to možno podajú ďalej.

Bol si istý, že ak pani o tejto príhode niekomu rozpovie, nebude to preto, lebo sa zrazu obrátila a stala sa Národnou socialistkou. Bude to hlavne preto, lebo celá táto historka bude pre poslucháčov zaujímavá, možno trochu bizarná a budú ju brať ako pobavenie. Ale napriek všetkému Oliver dúfal, že si poslucháči odnesú aj čosi viac.

"Najlepšie by bolo," dumal Oliver, "ak by takýchto príhod zažívali ľudia čoraz viac a aby sa z niečoho neočakávaného a zriedkavého stali niečim normálnym. Aby si bežný človek uvedomil, že Národný socializmus nie sú opití hulákajúci skinheadi, ale inteligentní mladí ľudia, ktorí nemajú problém pomôcť iným s nákupom, alebo im uvoľniť miesto v autobuse."

"Problémom je ale to," rozmýšľal ďalej, "že sa za svoje presvedčenie akosi hanbíme. Ak aj niekomu cudziemu pomôžeme, tak sa bojíme vyjsť s farbou na povrch a to je zle. Je možné, že naši ľudia pomáhajú iným dennodenne, ale tí to nevedia. Budeme sa musieť naučiť sa lepšie predať.""

Pojmy a dojmy

Oliver bol spokojný aj s tým, že sa pred pani označil za fašistu a nie Národného socialistu, ktorým skutočne bol. Vedel, že na odovzdanie posolstva mal len zopár sekúnd a tak sa rozhodol, že sa prispôsobí jazyku a mysleniu starej panej, ktorej nemá zmysel vysvetľovať rozdiely medzi týmito dvoma pojmami.

"V týchto prípadoch," povedal si, "nemá zmysel trvať na nejakej akademickej čistote, alebo presnosti. Ak by nás tá pani poznala pod pojmom Marťania, tak by som sa označil tak. Dôležité je, že pochopila s kým si ma má spojiť a koho reprezentujem."

Povinnosť každého z nás

Možno bola táto konkrétna Oliverova snaha absolútne zbytočná, možno nie - to sa nikto nikdy nedozvie. Oliver však vedel, že pri najbližšej príležitosti to spraví znova, pretože takáto priama interakcia s ľuďmi je tým najlepším spôsobom ako im ukázať, že Národní socialisti sú úplne iní, ako ľuďom servírujú médiá. Vedel, že takýto osobný príklad a individuálna interakcia s verejnosťou je účinným prostriedkom, ktorý môže narušiť hradbu, ktorú okolo ľudí vystavali médiá. A Oliver bol, tak ako nikdy, odhodlaný sa pobiť, pričom silno dúfal, že v tomto individuálnom boji neostane dlho sám.