Systému sa v majorite spoločnosti podarilo zasiať a vypestovať burinu konzumného človeka.
Konzumný človek je bytosť otupená blahobytom a svojim pohodlím, ktorá svoje názory nasáva z médií a reklám, ktoré jej hovoria, ako má žiť. Nepýta sa, či sú tieto názory správne, alebo nie, jednoducho ich nekriticky preberá a uznáva. A dokonca si myslí, že jeho myslenie je nezávislé a k týmto názorom dospel on sám.
Sloboda, ale odtiaľ potiaľ
Konzumný človek si myslí, že žije v slobodnej spoločnosti a v podstate si môže robiť čo chce. To je len ilúzia, ktorá vyplýva z toho, že konzumná spoločnosť a politika je plná pseudoproblémov. Na riešenie ich riešenie môže mať človek hocaký názor, pretože bez ohľadu na to, ako takýto problém vyrieši, alebo k akému názoru dospeje, Systém neohrozí. Práve naopak, keďže sa venuje hlúpostiam, jeho pozornosť sa odvracia od otázok, ktorých odpovede by mohli autoritu Systému výrazne podryť.Pohodlie je jed
Konzumný človek už dávno stratil schopnosť akéhokoľvek nadšenia. Nevie sa skutočne nadchnúť a obetovať čo i len kúsok svojho pohodlia pre niečo iné, ako pre ešte viac pohodlia a plnší žalúdok. A ak náhodou potreba nadšenia vyvstane, zapne si magickú skrinku a na osudoch fiktívnych postáv si túto potrebu uspokojí. A kým charakterných ľudí v televízii zbožňuje, v realite ich nenávidí, pretože mu pripomínajú malosť a úbohosť jeho existencie.Volič = konzumný človek
Každý Národnosocialistický revolucionár si musí uvedomiť, že väčšina elektorátu pozostáva práve z takýchto konzumných typov. Či sa nám to páči, alebo nie - médiá a celá mašinéria Systému útočia na tie najnižšie pudy a túžby človeka. Pre Systém sme napriek našej malosti nebezpeční protivníci, pretože na rozdiel od zvyšku populácie sme ešte nestratili posledné zvyšky charakteru a sme viac ako ochotní bojovať s našim pohodlím.. Sme praskliny v múre, ktorý Systém vystaval a teda potenciálne zárodky jeho oslabenia.Sme politickí revolucionári a našim cieľom je získať politickú moc aby sme mohli realizovať naše myšlienky a usporiadať spoločnosť tak, ako to chceme my.
Prehnaný individualizmus ako nástroj vládnutia
Každý nás určite vníma snahu Systému o atomizáciu spoločnosti a spretŕhanie všetkých sociálnych väzieb v spoločnosti. Či ide o narušené vzťahy v rámci rodiny, školy, alebo kamarátov - ľudia sú médiami vedení k sebectvu, vzletne nazývanom zdravý individualizmus. Individualizmus je potrebný, ale všetkého veľa škodí.To, čo médiá nazývajú zdravým individualizmom je v skutočnosti človek, ktorý, aj keď má okolo seba plno ľudí, nemá skutočných priateľov, teda ľudí, na ktorých sa môže v prípade potreby obrátiť. V jeho okolí neexistuje človek, ktorý by si svoje pohodlie cenil menej ako jeho samého. Takýto človek málokrát odváži vystúpiť voči Systému, pretože cíti, že je sám a organizované súkolie mašinérie by ho rozmliaždilo ako zrnko piesku.
Osamelý podvedome túži po silnom zázemí, na ktoré by sa mohol spoľahnúť. A keďže nikoho nemá, túto istotu nachádza práve v Systéme a jeho sluhoch - štáte, armáde a polícii. Umelé hrozby terorizmu, chrípok, alebo ekonomickej krízy, ešte viac odhaľujú bezbrannosť takto atomizovaného jednotlivca, posilňujúc jeho závislosť na Systéme a jeho štáte.
Národnosocialistická alternatíva
Jednou z ciest, ktorou ísť je vytvorenie alternatívy k tejto závislosti. Ľuďom treba na reálnych príkladoch ukázať (napr. cigánska kriminalita), že štát, na ktorý sa tak spoliehajú nie je schopný ich ochrániť a zabezpečiť ich pohodlie. Treba im surovo a bez milosti rozbiť ich pohodlnú predstavu o všetko sa starajúceho Systému, ktorý sám seba pasuje do roly Mesiáša. Treba v nich vzbudiť strach o ich pohodlie a bezpečnosť a povedať im pravdu, že tento Systém nie je schopný zabezpečiť ich potreby, práve naopak, vycuciava ich ako pijavica.Strach a strata dôvery
Vzbudiť strach a otriasť dôverou ľudí v Systém je iba prvým krokom a hoci je ťažký, je v podstate tým najľahším. Druhým krokom je im ukázať, že práve my sme tá sila, ktorá skutočne dokáže riešiť ich problémy, ale na to, aby sme tak mohli spraviť, potrebujeme ich aktivitu a pomoc.Od typu človeka, s ktorým sa rozprávate a stupňa jeho otupenosti môžete od neho žiadať jeho hlas vo voľbách do obecného zastupiteľstva, alebo aj čosi viac - vylepenie plagátov v predvolebnej kampani a podobne. Musíme si uvedomiť, že bez aktívnej podpory časti "laickej" verejnosti budeme neustále predstavovať iba marginálnu politickú silu, ktorá je síce nepríjemná, ale v podstate nie skutočne nebezpečná a na ktorej si Systém vždy veľmi rád otestuje svoje svaly.
Tento spôsob práce si vyžaduje obrovské nasadenie, húževnatosť a obrovskú dávku zdrojov a trpezlivosti. Preto treba začať s malými krokmi, ktoré budú neskôr viesť k veľkému cieľu. Zamerajte sa na svoju obec, alebo štvrť a zistite, aké sú jej najväčšie problémy. Riešenia týchto problémov z pozície Národného socializmu môžete potom ponúknuť napríklad svojou kandidatúrou do obecného zastupiteľstva.
Čo chceme
Našim cieľom nie je, aby celé Slovensko dvíhalo pravicu a nadšene kričalo "Na Stráž", alebo "Sieg Heil." Sme politickí revolucionári a našim cieľom je získať politickú moc aby sme mohli realizovať naše myšlienky a usporiadať spoločnosť tak, ako to chceme my. Verejnosti musíme ukázať, že náš systém je oveľa lepší, zdravší a prirodzenejší ako súčasnosť.Na to, aby sme od verejnosti mohli žiadať aktivitu musíme im dokázať, že si ich dôveru zaslúžime. Voľby sú v podstate obchod medzi politikom a verejnosťou a preto to musíme byť my, kto vo vzťahu k nej spravíme ten prvý krok. Samozrejme, všetko z mierou - nenechajme sa využívať a hlavne, nikdy nestraťme svoju dôstojnosť. 
