Doba, v ktorej žijeme, sa vyznačuje vytváraním tzv. zástupných problémov, ktoré majú za úlohu odvrátiť pozornosť verejnosti od tých skutočných a nasmerovať ju tam, kde je to pre vládnuce elity bezpečné.
Pred niekoľkými týždňami prebehla v Španielsku kampaň proti násiliu na ženách, ktorú organizovalo niekoľko mimovládnych organizácií a podporila ju aj Španielska vláda. Cieľom kampane bolo upozorniť na násilie voči ženám, pričom v takýchto incidentoch prišlo v roku 2009 o život "až" 67 žien.
Problém?
Autor tohto článku nechce zľahčovať smrť ani jednej Bielej ženy, ale pri populácii Španielska, ktorá je skoro 47 miliónov, ide o smiešne číslo. Isto, v tejto oblasti je prevencia potrebná, ale nezdá sa Vám, že ide o umelo nafúknutý problém, ktorý má zastrieť niečo dôležitejšie?Kto je zodpovedný
Podľa najnovších údajov už 12% španielskej populácie tvoria prisťahovalci a to hlavne Marokánci, Alžírčania a prisťahovalci z bývalých španielskych kolónií v Južnej Amerike. Skúsenosti Španielov (nie sú to NS aktivisti, ale bežní ľudia, ktorí o autorových politických názoroch nevedia), ktorých autor osobne pozná hovoria, že práve týchto farebných 12% populácie má na svedomí väčšinu násilných trestných činov ako sú napríklad vraždy, lúpežné prepadnutia, znásilnenia a násilie na ženách. Možno by preto malo zmysel prestať s kampaňou proti riadnym manželom, ktorí občas nakričia na svoju ženu, ale sa preniesť na ulicu a začať bojovať proti farebným gangom, ktoré predstavujú ozajstný problém. Ak by sa tak stalo, možno by to číslo 67 bolo oveľa nižšie a problém násilia na ženách by bol z veľkej časti vyriešený. Pravdepodobne to však nezapadá do multikultúrnej schémy a tak sa o tejto realite bude jednoducho mlčať.
Riešiť skutočné problémy nie je v záujme Systému, ktorý obklopuje všetkých nás. Na to, aby sa problém začal riešiť je potrebné ho najskôr definovať a ak by sa tak stalo, množstvo tvrdení, ktoré tvoria jeho základ by padlo ako domček z karát. A navyše, fiktíve problémy sú, popri médiách, jeho prirodzenými nástrojmi kontroly Bielej populácie. Tá, napriek všetkému, ešte nie je dostatočne otupená a má energiu, ktorú treba v záujme jej upokojenia využiť. Preto sa pomocou mimovládnych organizácií vytvárajú virtuálne problémy ako napríklad spomínané násilie na ženách, práva mravcov, či akvarijných rybičiek a podobne. Bez ohľadu na to, či sa problém vyrieši, alebo nie, je Biely človek spokojný, že spravil niečo pre dobro sveta a Systém je rád, že mu nikto nestrká nos do jeho skutočných zámerov.Podobným virtuálnym problémom sú aj žvásty o roku 2012, alebo "pandémie" rôznych chrípok.
Podobným virtuálnym problémom sú aj žvásty o roku 2012, alebo "pandémie" rôznych chrípok. Ak si človek zoberie absolútne čísla mŕtvych a nakazených a porovná ich s inými chorobami, zistí, že prasacia, či vtáčia chrípka zabíjajú menej ako napríklad obyčajný zápal pľúc. Kvôli nemu však nikto nepanikári a ani nezatvára hranice. To, čo vytvára paniku nie je skutočnosť, ale médiá, ktoré vyrábajú z komára somára. Systém si takto testuje reakcie ľudí na obmedzovanie ich práv a slobôd, pričom zároveň spracováva verejnosť na to, že raz bude kvôli takémuto virtuálnemu problému vyhlásené napr. stanné právo a aj tá posledná ilúzia demokracie sa navždy stratí.
Nedajme sa oklamať
My, ako politickí revolucionári, sa musíme sústrediť len na to, čo je dôležité. Aj my sme len ľudia a máme tendenciu sa nechať rozptyľovať absolútne nedôležitými problémami, ktoré nás oberajú o čas, energiu a pozornosť. Našim prvoradým cieľom je a vždy musím byť uchopenie a udržanie politickej moci a presadzovanie našich politických cieľov v praxi. A keď sa nám to podarí a na naše miesto nastúpi nová generácia, ktorá preberie našu štafetu, potom môžeme odísť do dôchodku a venovať sa napríklad aj právam už spomínaných akvarijných rybičiek. Dovtedy sú však naše ciele jasné a nemenné a z nastúpenej cesty nesmieme odbočiť, aj keby sa nám ponúkané zástupné problémy zdali ktovieako dôležité. Nie sú skutočné a nestoja nám za pozornosť.
