Lisabonská zmluva, ktorá začala platiť pred mesiacom a pol, dokazuje, že sa nepriatelia Bielej rasy posúvajú o stupeň vyššie. Na to, aby sme im mohli úspešne čeliť tak musíme spraviť aj my a z Bielych Slovákov, či Čechov sa stať Bielymi Európanmi a to pri zachovaní si svojich národných špecifík.
Aj keď sa nám politici snažia nahovoriť niečo iné, Lisabonská zmluva výrazne obmedzuje suverenitu a právomoci národných vlád a kľúčové kompetencie presúva o stupeň vyššie - na Európsku úroveň. Rozhodovanie o osudoch jednotlivých štátov sa koncentruje do rúk hŕstky byrokratov, s ktorými tí, čo v tieni poťahujú nitkami, budú môcť intrigovať oveľa jednoduchšie, ako s 27 národnými vládami, z ktorých niektoré (alebo ich voliči) ešte celkom nestratili pud rasovej sebazáchovy.
Provincia Slovensko
Lisabonská zmluva doslova a do písmena robí z jednotlivých národných štátov provincie a z ich vlád provinčných úradníkov. Niekto môže namietnuť, že ak by to tak naozaj bolo, prečo to boli práve národné vlády, ktoré Lisabon najviac podporovali? Ak im Lisabon zoberie kompetencie, išli by proti svojim vlastným záujmom. Nie je to však celkom tak.Snom každého súčasného politika (česť výnimkám) je mať moc, ale nie zodpovednosť a to im Lisabon umožní. Z politikov národných vlád sa v podstate stanú len vykonávači vôle Bruselu, pričom im ale ostane prístup k verejným súťažiam a tokom peňazí, ktoré budú môcť (tak ako doteraz) usmerňovať žiadaným smerom. Čo sa týka zodpovednosti - tam sa budú môcť vždy vyhovoriť na Brusel a EÚ, ktorí sa ale hnevu a nevôle voličov nemusia vôbec báť.
O nás bez nás
EÚ si Lisabonom osobuje právo rozhodovať v našom mene aj v takých závažných otázkach, ako sú dane, alebo azylová politika. Netrvalo dlho, a už v prvý deň platnosti zmluvy sa začali prvé rozhovory o harmonizácii daní, s ktorými niektoré krajiny (aj Slovensko) nesúhlasia. Napriek tomu im to nepomôže, pretože Lisabon dáva moc do rúk veľkých štátov, ktoré si daňovú harmonizáciu želajú. A je len otázkou času, kedy sa na pretras dostane aj otázka azylu. Napriek všetkým pekným multikultúrnym rečiam si aj politici krajín na západ od Slovenska uvedomujú, čo sú imigranti v skutočnosti zač a ich ekonomiky už túto neproduktívnu masu nie sú schopné viac vydržiavať. Lisabon im preto dáva možnosť nariadiť jednotlivým krajinám EÚ, aby prijali určité množstvo tejto "multikultúrne obohacujúcej" masy parazitov.Volič = bezvýznamný
S minimalizáciou vplyvu národných vlád sa stráca aj hlas voličov v jednotlivých národných štátoch. Pri platnej Lisabonskej zmluve je absolútne jedno, či na Slovensku bude promultikultúrna, alebo čisto Národnosocialistická vláda. Ak Slovensko nebude chcieť čeliť tvrdým sankciám, bude sa musieť podvoliť diktátu EÚ a Bruselu. Možno raz príde čas, kedy voľby v národných štátoch nebudú a namiesto národných vlád budú fungovať dosadení byrokrati.
Naši nepriatelia sa centralizujú a posúvajú o úroveň vyššie. Na to, aby sme im mohli úspešne čeliť sa aj my musíme dostať tam, kde sú oni. Preto je nutné konečne odložiť nacionalistické animozity (napr. Maďarsko - Slovensko, alebo Poľsko - Nemecko) a začať spolupracovať na európskej úrovni. Riešením by bolo vytvoriť paneurópsku Národnosocialistickú politickú stranu, ktorá by ale nehrala na národnú strunu jednotlivých národov, ale apelovala na rasové uvedomenie pôvodných Bielych Európanov.Z Bielych Slovákov, či Čechov sa musíme stať Bielymi Európanmi a to pri zachovaní si svojich národných špecifík.
Biela rasa ako spoločný základ
Národnosocialistickí aktivisti si musia konečne uvedomiť, že už bojujú za zachovanie Bielej rasy a nie len za zachovanie svojej krajiny. Všetci NS aktivisti by už mali konečne akceptovať politické status quo medzi Bielymi krajinami a začať sa venovať tomu, čo je naozaj dôležité. Trenice medzi Bielymi národmi síce majú historické pozadie, ale v súčasnej situácii sú len zástupným problémom, ktorý nás oberá o energiu a čas. Je čas spraviť hrubú čiaru a uvedomiť si, kto je skutočným nepriateľom a skutočnou hrozbou.Autor tohto článku nie je proti národným štátom, práve naopak. Ale uvedomuje si, že na to, aby sa nám podarilo uchovať naše národné špecifiká, musíme v prvom rade zachovať a ochrániť priestor, v ktorom tieto špecifiká budeme môcť rozvíjať. Ak sa budeme neustále navzájom vybíjať v susedských žabomyších sporoch, príde čas, kedy ich za nás vyriešia európske islamské strany. Národné štáty sú príliš malé a slabé, aby mohli úspešne čeliť tejto hrozbe osamote. Nech nám slúži príklad tatárskych či tureckých nájazdov. Každý hrad sa chcel a bránil sám a tak padli jeden po druhom.
Či sa nám to páči, alebo nie, situácia nás núti, aby sme najskôr boli Bielymi Európanmi a až potom Slovákmi, Čechmi či Maďarmi. V prvom rade musíme ochrániť (hoci niekedy ťažko uchopiteľné) Európske dedičstvo a Európu, ktoré sú ako celok pod útokom. A hoci je Európske dedičstvo tvorené práve národnými štátmi, práve tie sa musia spojiť a pomáhať si navzájom. Ak pre nič iné, tak pre čistý pragmatizmus, pretože ak bude silná Európa, tak aj jej jednotlivé články budú rozkvitať - podobne ako mravenisko, tam všetci pracujú v prospech celku a ak mravenisko prekvitá, dobre sa vodí aj jednotlivému mravcovi.
Aby bol autor tohto článku príkladom, tak si dovolí trošku kacírsky vyhlásiť nasledovné: "V prvom rade som Biely Národný Socialista, v druhom rade Biely Európan a v treťom rade Biely Slovák. A na základe tejto postupnosti budem rozvíjať svoju aktivitu a vzťahy." 
