nsinfo.org

Podľa ľavicového myslenia treba každého človeka (hlavne farebných) posudzovať individuálne. Pre Bielych to ale neplatí.

Nie všetci cigáni sú zlodeji a ak to tak aj je, vždy treba brať ohľady na to možné jedno promile, ktoré by mohlo byť poctivé. Ani deti neporiadnych cigánskych rodičov, ktoré boli vychovávané k úcte ku krádežiam, parazitizmu a poberaniu sociálnych dávok za to vlastne nemôžu. Je síce pravda, že ich "hodnotový" rebríček je iný, ako náš, ale je našou povinnosťou ich akceptovať takých akí sú, neodsudzovať ich a nediskriminovať. Ľavicová demagógia ide dať ďaleko, že nás núti, aby sme sa hanbili za to, že si v električke plnej cigánov dávame väčší pozor na naše cennosti - to je rasistické, pretože by sme ich mohli uraziť.

Naproti tomu Bieli takéto privilégiá nemajú. Oni nemajú práva, len povinnosť milovať farebných a radostne im otvárať brány svojich domovských krajín. Médiá nám popri multikultúrnej demagógii neustále vtláčajú do hláv aj pocit viny za to, že sme (zrazu) všetci rasisti a máme morálny dlh voči nebielym krajinám.

Kolektívna Biela vina

Univerzálnym nástrojom na vzbudzovanie kolektívnej viny v Bielom človeku je toľko omieľaný kolonializmus. Biely človek "vykorisťoval" zvyšok sveta a preto je jeho povinnosťou mu teraz splatiť dlh. Tým skutočným dôvodom je však to, že Biely človek ešte stále nie je dostatočne zdegenerovaný a ohlúpnutý a tak dokáže vytvoriť obrovské množstvo hodnôt, na ktoré sa farebné kobylky s vďačnosťou vrhnú.

Automaticky začina platiť magická rovnica: Biely človek = rasista a kolonizátor. Zrazu je jeho povinnosťou trpieť za "chyby" svojich nie rodičov, ale dávnych generácií.

Dedičstvo kolonializmu leží na pleciach každého Bieleho Európana. Už zrazu neplatí tá radostná teória, že každého jednotlivca treba posudzovať individuálne. Automaticky začina platiť magická rovnica: Biely človek = rasista a kolonizátor. Zrazu je jeho povinnosťou trpieť za "chyby" svojich nie rodičov, ale dávnych generácií, ktorých kolonializmus mnohokrát priniesol do kolonizovaných krajín konečne mier (ukončene medzikmeňových vojen), rozvoj a prosperitu. Len na ilustráciu - po odchode britských koloniálnych úradov z Indie sa táto ponorila do chaosu, ktorá vyústila do krviprelievania v ktorom prišlo o život niekoľko stotisíc ľudí. A ozaj, platí táto rovnica aj na potomkov tých, ktorí bojovali proti kolonializmu, alebo otroctvu?

Kedy sa nám ospravedlnia Turci?

Autor tohto článku a ani jeho domovská krajina nemala nikdy kolónie, práve naopak - časti Slovenska boli dlho pod tureckou nadvládou a zvyšok územia Turci pravidelne pustošili. Použijúc túto logiku, Turecko má voči Slovensku morálny dlh, o ktorom sa ale akosi nehovorí, práve naopak - Turecko sa zaradilo do zoznamu krajín, ktorým niečo dlhujeme práve my. Aha - v prípade Turecka platí, že deti by nemali trpieť za chyby svojich rodičov.

Bieli ľavičiari by sa už konečne mohli prestať nenávidieť a obviňovať sa z toho, čím sa narodili a čím sú. To, že Biele krajiny (zatiaľ) žijú v blahobyte nebolo výlučne podmienené kolonializmom, práve naopak. Tvrdá práca našich predkov im umožnila postaviť lode, naučiť sa navigovať podľa hviezd a využiť síl prírody na to, aby mohli objavovať nové končiny a tieto územia ekonomicky využiť. Kolonializmus nebol príčinou, ale následkom blahobytu, ktorý svojou prácou vytvorili. A za túto "chybu" našich predkov momentálne platíme. Keďže naši predkovia lopotne zveľaďovali tento kontinent a zanechali nám ho v takom stave, akom ho zanechali, nám zrazu vznikla povinnosť prijať a živiť masy farebných. A to len a len preto, lebo my máme a farebné deti vetra, ktoré nesejú ani nežnú nemajú. Však Biely človek sa o nich postará, tak načo sa strachovať.

Nielen my, ale aj naše deti

Ale za "chybu," že sa máme dobre neplatíme len my, ale aj naše deti. Naše rodinné rozpočty sú pravidelne nižšie o sumu, ktorú násilne odvedieme na daniach a ktorú štát prerozdelí na sociálnych dávkach. Vďaka tomu môžeme našim deťom kúpiť a dať menej, čo sa odráža na životnom štandarde celej rodiny. Ale tento fakt si málokto uvedomí, pretože sme si na toto okrádanie už tak zvykli, že nám ani nepríde divné.

Staré príslovie hovorí, že čo je dovolené bohovi (farebnému), nie je dovolené volovi (Bielemu). Volmi sa spravodlivo môžeme nazývať, pretože napriek dvojitému metru sa stále vyžívame v tom, že sa hanbíme za to, čo sme a za to, čo spravili dávne generácie pred nami. Kým napríklad moderní Turci sú na svoje historické dobyvačné vojny patrične hrdí, nám táto hrdosť akosi chýba. Nech si každý vytvorí názor, prečo to tak je. Prečo sa niekto snaží pokriviť realitu, z bieleho robiť čierne a naopak.