Oliver nežil v škrupinke a vždy, keď sa objavil niekto perspektívny, snažil sa ho zaktivizovať pre vec.
Preto už dlhší čas pozorne počúval o synovcovi jedného svojho kamaráta, ktorý sa podľa jeho slov profiloval ako dobrý potenciál. Kamarát synovca vykresľoval ako človeka, ktorý sa zaujíma o históriu Druhej svetovej vojny a jeho názory na rasovú otázku, ako aj ostatné otázky organizácie spoločnosti boli viacmenej v súlade s princípmi Národného socializmu.
Stretnutie
Oliver preto navrhol stretnutie. Na základe toho, čo počul usudzoval, že tento mladý človek je vhodným na zapojenie do jeho aktivít a jediné, čo potrebuje je trochu správneho vedenia, keďže, ako sa zdalo, srdce mal na správnom mieste.Sklamanie
Stretnutie ale dopadlo úplne inak, ako Oliver očakával. Namiesto zapáleného mladého aktivistu sa Oliver stretol s niekým úplne iným. Synovec sa síce možno o Národný socializmus zaujímal, ale keď sa Oliver pýtal na jeho doterajšiu činnosť (keďže tento už stretával so "skinheads"), ako odpoveď zaznel výpočet toho, ako a kde sa s nimi opil a koľko pív sa mu podarilo vypiť.A slušní ľudia, ktorí s nami súhlasia a chceli by pre nás niečo spraviť od nás samozrejme bočia, štítia sa nás a ja sa im ani nečudujem.
Oliver odchádzal rozčarovaný. Uvedomil si, že sa podvedome obklopoval NS aktivistami, ktorí si síce radi vypili, ale väčšinou to bola oslava po dobre zrealizovanej akcii. Ich hlavným cieľom a chválou nebolo to, koľko pív vypili, ale koľko majú za sebou úspešných akcií. Preto nejako predpokladal, že väčšina ľudí, ktorí sa o NS zaujímajú bude ako on a tí, ktorí sú okolo neho. Ale tento mladý človek, o ktorom Oliver veril, že bude posilou do jeho skupinky mu otvoril oči do drsnej reality.
Čo sme to za vzor?
"Bohužiaľ, je to pravda," uvažoval, "imidž alkoholu a opilstva sa s nami tiahne ako smrad. Väčšina skinheads, s ktorými si ľudia stotožňujú Národný socializmus, má image opilca a ožrana a pakultúra alkoholu bola v ich radoch vždy silno zakorenená. No a ak máme v očiach verejnosti takýto imidž, ako môžeme očakávať, že do našich radov pritiahneme inteligentných ľudí? Takýto imidž láka len takých, ktorým tento stav vyhovuje a sami tak živia tento obraz. Je to začarovaný kruh - priťahujeme hulvátov, ktorí priťahujú ďalších hulvátov a tí ďalších. A slušní ľudia, ktorí s nami súhlasia a chceli by pre nás niečo spraviť od nás samozrejme bočia, štítia sa nás a ja sa im ani nečudujem. Neviem si predstaviť, že by tento mladý človek robil nábor do našich radov. Čo by mohol prípadnému záujemcovi ponúknuť, ako by prebudil a posilnil jeho túžbu po Národnosocialistickej revolúcii? Preliatymi hektolitrami piva dolu hrdlom asi nie. Čo sme to za vzor a inšpiráciu?"Oliver kráčal a bolo mu smutno. Bol naozaj rozčarovaný, že ľudia, ktorí sa hlásia k Národnému socializmu si z neho vybrali len to najhoršie. A pochopil aj to, že okrem osvety smerom k verejnosti by bolo treba robiť osvetu aj do vnútra. Nech sa tí, ktorí sa vydávajú na Národných socialistov zamyslia nad tým, či nimi naozaj sú a chcú byť. Ak za Národný socializmus považujú vysedávanie pri pive a nadávanie na cigánov, na to Národnými socialistami naozaj nemusia byť.
Alkohol nie je zmyslom života
Pravý Národný socialista nemusí byť striktný abstinent, ale alkohol nemôže byť stredobodom jeho života a jeho aktivizmu. V prvom rade je to striedmy a dobre sa ovládajúci jedinec, ktorý vie, že v jeho živote existujú aj väčšie veci ako sa ožrať a na druhý deň sa svojim kumpánom tupo chváliť, ako sa dobre ožral a vygrcal. Takýchto ľudí Oliver vždy označoval za zvieratá a z hĺbky duše nimi pohŕdal - bez ohľadu na to, či sa k Národnému socializmu hlásili, alebo nie.Nechápal, ako môžu takto trestuhodne mrhať svojim potenciálom a darom Prebudenia. Chápal by, ak by to boli skrachovaní revolucionári, ktorí sa snažili, neuspeli a tak svoje sklamanie a pocit zlyhania utápajú v alkohole. Ale človek, s ktorým sa Oliver stretol nemal o revolúcii ani poňatia a jeho predstava Národného socializmu sa spájala s encyklopedickými vedomosťami o Druhej svetovej vojne, nadávaním na cigánov a hlavne - s obrovským množstvom piva. Žiaden rozdiel oproti obyčajnému opilcovi - ten bol v Oliverových očiach na rovnakej úrovni, akurát s encyklopedickými vedomosťami o záhradkárstve a nadávaním na húsenice, či burinu.
Skinhead alkoholik = cigán alkoholik
Oliver sa nikdy nepovažoval za niekoho, kto by mal právo súdiť iných, to za neho robila čistota myšlienky v ktorú pevne veril. Chcel, aby sa ľudia, ktorí dostali dar politického prebudenia naozaj prebudili a začali sa aktivizovať. Uvedomoval si, že veľa opilcov by možno aktívnymi bolo, ale chýba im vedenie, ale ani jeho nikto nikdy neviedol za ručičku - ku všetkému sa musel dopracovať sám a každý jeden úspech si musel poctivo oddrieť. Preto pre takéto výhovorky nemal najmenšieho pochopenia a rozhodol sa, že začne s osvetou aj vo vlastných radoch. Opilec, ktorý sa hlási k Národnému socializmu bol v jeho očiach na úrovni ožratého cigána, či rovno zvieraťa a Oliver sa rozhodol, že spraví všetko preto, aby takýchto ľudí bolo medzi tými, čo sa hlásia k Národnému socializmu čo najmenej. 
