Mnoho Národnosocialistických aktivistov má za svoju vnútornú motiváciu altruistickú potrebu pomáhať ľuďom resp. zachrániť Bielu rasu. To nie je dlhodobo udržateľné.
Takýto, až príliš idealistický, prístup k veci je väčšinou viac na škodu, ako na osoh. Slabinou tejto vnútornej motivácie je to, že takto zapálený jedinec sa s vervou pustí do práce a ako nový mesiáš začne presviedčať ľudí okolo seba. Snaží sa im vysvetliť podstatu fungovania sveta a ako spasiteľ im prináša slovo Pravdy, ktoré im otvorí oči a konečne ukáže, ako sa veci naozaj majú.
Koho to zaujíma?
Problém tohto prístupu je jediný, ale o to dôležitejší - takýto človek vždy narazí na hradbu ignorancie a nezáujmu. Povedzme si otvorene, bežný Biely človek si pod ťarchou ekonomických problémov a zodpovednosti uživiť svoju rodinu, nechce brať na seba ešte ďalší problém. Možno tuší, že niečo so Systémom nie je v poriadku, ale svoju frustráciu si vybije buď nadávaním krčme, ale raz za štyri roky bude voliť toho politika, ktorý mu sľúbi najviac. Ak im do tejto ťažkej, ale známej reality vpadne nejaký nadšený revolucionár s mesiášskym komplexom, prirodzenou reakciou takéhoto človeka je hradba nezáujmu.Vytrvalý, ale aj tak nevydrží
Náš mesiáš sa síce nevzdáva, ale postupom času zistí, že celé jeho snaženie je iba hádzanie hrachu o stenu. Nikto ho nepočúva a ním zvestované pravdy nikoho nevzrušujú. Začína sa cítiť ukrivdený, neuznaný a ľudí, ktorých chce zachrániť začne obviňovať z nevďačnosti - pretože ho nechcú chápať a nedovolia mu, aby ich oslobodil. Jeho altruistické nadšenie rýchlo vyprchá a časom sa z neho stáva ďalší neaktívny a zatrpknutý Národný socialista, ktorý zbytočne premrhal svoju energiu, zápal a talent, ktoré mohli byť oveľa lepšie využité niekde inde.Každý Národnosocialistický revolucionár musí byť sebcom a musí bojovať hlavne za seba a svojich blízkych, na ktorých mu naozaj záleží.
Kde sa teda stala chyba? Náš mesiáš mal nepriestrelné argumenty, plno optimizmu a chuti pracovať. Prečo teda ten syndróm vyhorenia a zatrpknutosť? Odpoveď na väčšinu týchto otázok dá vnútorná motivácia takéhoto človeka - mesiášsky komplex a snaha spasiť Bielu rasu. Ako sa teda tomuto vyhnúť?
Nie sme mesiáši, ale revolucionári
V prvom rade si treba uvedomiť, že Národný socializmus je vnútorné (politické) presvedčenie a spôsob života, nie náboženstvo, alebo kult. Je síce pravdou, že ním organizovaná spoločnosť je pre Bielu rasu tým najvýhodnejším, ale toto v našej motivácii nemá čo robiť. Našou motiváciou musí byť naše "sebectvo." Každý Národnosocialistický revolucionár musí byť takýmto sebcom a musí bojovať hlavne za seba a svojich blízkych, na ktorých mu naozaj záleží. Každý deň si musí povedať, že ON už viac nechce žiť v tejto spoločnosti a preto sa ON rozhodol, že si ju pretvorí podľa svojich predstáv. Žiadne mesiášske zachraňovanie Bielej rasy, ale snaha o to, aby sme MY žili v takej spoločnosti, v akej chceme. A ak si MY spoločnosť zorganizujeme podľa svojho, tak sa bude dariť aj Bielej rase, pretože to vyplýva už zo samotnej podstaty Národného socializmu. Ako vidno, cieľ je ten istý, len motivácia sa mení.Príliš veľké sústo
Záchrana Bielej rasy je tak široko koncipovaný cieľ, že je veľmi ťažké ho uchopiť a na jeho základe je veľmi ťažko sa dlhodobo pozitívne motivovať a vytrvať. Obranným mechanizmom každého Národnosocialistického revolucionára by preto mal byť už vyššie spomenutý egoizmus. Predsa len, ak človek niečo robí pre seba a vie prečo a ako to chce dosiahnuť, je to oveľa hmatateľnejšie a hlavne motivujúcejšie, ako aktivizmus pre nevďačnú a médiami ohlúpnutú masu, ktorá sa o naše myšlienky aj tak nezaujíma. Preto by sme sa o ňu mali prestať zaujímať aj my a mali by sme sa začať venovať našej politickej práci, ktorú robíme hlavne pre seba a tých, na ktorých nám najviac záleží. Verejnosť zase až tak presviedčať nie je potrebné - nám, na všetko odhodlaným Národnosocialistickým aktivistom stačí, ak v správny čas budú voliť správnu politickú stranu; to je všetko.Zmeňme svoje vnútro
Čím skôr zmeníme svoju vnútornú motiváciu, tým lepšie. Odhoďme všetky mesiášske komplexy a zamerajme sa na to, čo je naozaj dôležité - získanie absolútnej politickej moci. To nám dá možnosť si zorganizovať veci tak, ako si myslíme, že by to malo byť. Národný socializmus je politický prúd, či hnutie a nie náboženstvo, alebo nejaký kult. Idealizmus v našich radoch je potrebný, ale netreba ho preceňovať, pretože našim vnútorným motorom musí byť naša osobná potreba žiť inak. Len takáto motivácia v nás bude dlhodobo živiť plameň Národnosocialistickej revolúcie a umožní nám, aby sme v konečnom dôsledku zvíťazili. Zvíťazili pre nás, naše rodiny, najbližšie okolie a potom možno aj pre tú mlčiacu väčšinu, ktorá tak tvrdohlavo odmieta nami ponúkanú "spásu" a je jej absolútne jedno, o čo sa my vôbec snažíme.
