Keď hovoríme o koncentračných táboroch, hovoríme o systéme s naozaj veľmi dlhou históriou. Koncentráky sa po prvý raz v dejinách zriaďovali už počas Búrskej vojny.
Bohatá história
Keď hovoríme o koncentračných táboroch, hovoríme o systéme s naozaj veľmi dlhou históriou. Koncentráky sa po prvý raz v dejinách zriaďovali už počas Búrskej vojny. Nemali ešte všetky atribúty takých táborov, aké poznáme my dnes, ale už vtedy v nich sústreďovali ľudí na ťažké práce, pri ktorých dostávali minimálnu stravu a nulovú lekársku starostlivosť. Ani prvé zariadenia tohto druhu nemali za cieľ naraz zlikvidovať zajatcov, ale použiť ich na najťažšie práce s minimálnymi nákladmi a ich vymieranie už zabezpečili choroby, hlad a celkové vyčerpanie.
Tábory nútených prác sa objavili hneď pri budovaní koreňov prvého zárodočného štádia komunizmu. ZSSR dalo týmto táborom pravý punc a mohutné "budovateľské úspechy" dosahovali väzni ešte za Gorbačova. Komunizmus tiež sústreďoval v lágroch lacnú pracovnú silu, ktorú sem privážali kvôli izolácii z pôvodného prostredia a podobne (škála príčin je veľmi široká). S minimálnou stravou a lekárskou starostlivosťou tu ľudia tvorili zázraky "budovania vlasti". Nedochádzalo tu k žiadnej systematickej likvidácii osôb. Hlad a choroby pri výstavbe najväčšieho oceliarskeho komplexu na svete v bažinách Magnitogorska zapríčiňovali stály nedostatok pracovných síl. Bolo treba zatýkať a zatýkať.
S pojmom vyhladzovacie tábory sa stretávame až po 2. svetovej vojne. Počas vojny sa vedelo len o pracovných táboroch, kam sa posielali transporty z celého Nemeckom obsadeného územia. O ich funkcii, ako o "vyhladzovacích" továrňach s priemyselným systémom likvidácie ľudí, sa dozvedáme až po vojne, v rámci Norimberských procesov.
Revizionisti
Takýto prívlastok si vyslúžila skupina historikov, ktorí sa zaoberajú dejinami druhej svetovej vojny, a najmä nezrovnalosťami okolo koncentračných táborov. Jedným z najznámejších je prof. R. Faurisson. (Profesor Dr. Robert Faurisson, narodený v roku 1929 v Sheppertone - Veľká Británia -, študoval gréčtinu, latinčinu a francúzštinu na Sorbonne v Paríži. Je profesorom modernej francúzskej literatúry a dokumentaristiky na univerzite Lumiere - Lyon -. Pre revizionizmus mu od roku 1979 prednášanie prakticky zakázali.)Plynové komory považuje za hnusne zneužitý podvod. "Využívanie tohto podvodu legalizuje tzv. dohoda z Luxemburgu, ktorú 10.9. 1952 podpísali nemecký kancelár Adenauer, izraelský minister Moshe Zharett a prezident Svetového židovského kongresu Nahum Goldmann. Práve na základe tejto dohody západné Nemecko od roku 1953 zaplatilo Izraelskému štátu vyše 80 miliárd mariek a ďalšie dve miliardy jednotlivcom, považovaným za obete "nacionálsocializmu".
"Vysvetliť" svetu tragédiu Židov bolo po vojne naozaj dominantné. Len na základe takéhoto povedomia sa mohol pred očami svetovej verejnosti vytvoriť štát Izrael !
Revizionisti predkladajú pohľad na vec z takej roviny, ktorá mnohým nie je pohodlná a verejnosti sa zdá neuveriteľná, pretože masy zvyčajne nechcú prijať nové pravdy, už len vzhľadom na priznanie si, že sa mohli dať tak dlho klamať. V dejinách je pravidlom, že masy sa mýlia a jednotlivci majú pravdu !
Kde je pravda?
V koncentračnom tábore Osvienčim zomrelo:- 8 miliónov - oficiálny dokument francúzskej vlády
- 5 miliónov - údaje denníka LE MONDE (20.4.1978)
- 4 milióny - údaje na pamätníku Osvienčim-Brezinka
- 3 milióny - výpoveď Rudolfa Hössa (veliteľ tábora Osvienčim)
- 1,6 milióna - udáva Yehuda Bauer, riaditeľ Inštitútu súčasného hebreizmu na židovskej univerzite v Jeruzaleme
- 1,4 milióna - údaje denníka LE MONDE (1.9.1989)
- 1,25 milión - Raul Hildberg, autor knihy "Likvidácia Židov v Európe"
- 850 tisíc - Gerard Reitlinger, autor knihy "Konečné riešenie"
- 74 tisíc - podľa archívov, ktoré KGB získala pri oslobodení tábora Osvienčim
Údaje KGB boli sprístupnené len prednedávnom a ich hodnovernosť je podstatne vyššia ako ostatné pramene. Ide tu o menné zoznamy, vedené s povestnou nemeckou pedantnosťou, o jednotlivých mŕtvych, ich majetku, dátumy atď. (Zdá sa, že archívy v bývalom ZSSR toho skrývajú naozaj veľa. Pred pár dňami prebehol masmédiami archívny záber mŕtveho Hitlera, ktorý tiež neveľmi podporuje oficiálnu verziu jeho smrti.) Zo zoznamov vyplýva, že v Osvienčime bolo spolu okolo 300 tisíc väzňov, z nich zahynulo 74 tisíc, a to minimálne polovica na týfus, hlad, podvýživu. Zavraždených mohlo byť nanajvýš 40 tisíc ľudí.
V pokračovaní sa vrátime k teóriám prof. Faurissona o plynových komorách a zamyslíme sa nad tým, komu slúži lož! 
PATRIK MÔHRENTURK
(Materiál od prof. Róberta Faurissona z interview pre STORIAILLUSTRATA, august 1979)
